Ako napreduje realizácia energeticky úsporných opatrení v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR? Prečo medzi žiadateľmi dominovali školy a aký vplyv majú tieto opatrenia na ich prevádzkové náklady? Zuzana Valentová, manažérka komunikácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), hovorí o transparentnosti, efektivite a cieľoch výzvy na zlepšenie energetickej efektivity vo verejných budovách.
Ako sa darí v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR dosahovať rýchlu realizáciu energeticky úsporných opatrení? Aké konkrétne kroky sa podnikli na zabezpečenie ich efektívnej implementácie?
V rámci výziev, ktoré administruje SIEA, zo svojich skúseností vieme povedať len toľko, že firmy aj verejné subjekty si už naplno uvedomujú nevyhnutnosť znižovania spotreby energie v budovách a výzva z Plánu obnovy týkajúca sa rýchlych energetických opatrení takisto prispieva k tomu, aby sa z verejných budov stali budovy s takmer nulovou potrebou energie alebo s nulovými emisiami.
Podiel škôl a školských zariadení medzi žiadateľmi o podporu dosiahol 73,67 %, pričom najväčší podiel tvorili základné školy.
Aký bol podiel škôl a školských zariadení medzi žiadateľmi o podporu v tejto výzve? Čo podľa vás motivovalo školy na taký záujem o energetické opatrenia?
Podiel škôl a školských zariadení medzi žiadateľmi o podporu dosiahol 73,67 %, pričom najväčší podiel tvorili základné školy (41,69 %), nasledované materskými školami (24,45 %) a strednými školami (7,53 %).
Energetická náročnosť školských budov býva vysoká, najmä v starších objektoch, ktoré nie sú dobre izolované alebo nemajú efektívne vykurovanie a osvetlenie. Vďaka energetickým opatreniam, ako je výmena vonkajších otvorových konštrukcií, zateplenie podlahy nevykurovaného podkrovia/strechy, modernizácia vnútorného osvetlenia, inštalácia termostatických hlavíc/ventilov alebo inštalácia solárnych termických systémov, môžu školy výrazne znížiť svoje prevádzkové náklady na energie.
Realizácia spomínaných energetických opatrení je rýchla a procesne nenáročná, pričom výhodou bolo aj to, že príprava žiadosti nebola administratívne náročná. Snažili sme sa celý proces zjednodušiť a minimalizovať administratívnu náročnosť, čím sme uľahčili školám prístup k financovaniu a skrátili čas potrebný na prípravu žiadosti. Ďalším faktorom bolo, že školy sú pripravené a disponujú zamestnancami s potrebnými skúsenosťami z predchádzajúcich výziev, čo im umožnilo rýchlo a efektívne sa zapojiť do výzvy.
Aké konkrétne typy projektov sa v rámci tejto výzvy podporili a aké aktivity realizovali žiadatelia najčastejšie? Akým spôsobom sa zabezpečila transparentnosť a efektivita pri výbere projektov?
V rámci výzvy sa podporia projekty, ktorých cieľom je zníženie spotreby energie prostredníctvom rýchlo realizovateľných a procesne nenáročných stavebno-technických alebo technologických opatrení vo verejných budovách, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žiadateľa, v podielovom vlastníctve žiadateľa, vo výhradnej alebo v spoločnej správe žiadateľa.
Najčastejšími opatreniami, ktoré chcú žiadatelia realizovať vo verejných budovách, sú modernizácia vnútorného osvetlenia, výmena okien a ostatných vonkajších otvorových konštrukcií a inštalácia termostatických hlavíc/ventilov. Nasledujú opatrenia ako zateplenie strechy, zateplenie podlahy nevykurovaného podkrovia a inštalácia solárnych termických systémov.
Transparentnosť a efektivita pri výbere projektov sa zabezpečili jednak samotnými požiadavkami výzvy, ktoré bolo treba splniť, a jednak prostredníctvom objektívneho kritéria, ktorým je vytvorenie poradia žiadostí podľa najskoršie doručenej úplnej žiadosti.
Aké špecifické výzvy alebo potreby majú školy pri realizácii energeticky úsporných opatrení v porovnaní s inými verejnými budovami?
Jednou z kľúčových výziev pri realizácii energeticky úsporných opatrení v školských zariadeniach je časová koordinácia, ktorá musí rešpektovať školský vyučovací proces. Realizácia týchto opatrení bude teda vyžadovať starostlivé plánovanie, aby sa minimalizoval vplyv na každodenný chod školy a výučbu.
Realizáciou sa očakáva približné zníženie spotreby energie o 20 %.
Aký vplyv tejto výzvy na úsporu energií vo verejných budovách na Slovensku očakávate a ako sa stanovené ciele monitorujú?
Cieľom investície je vykonať opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti vo verejných budovách na celkovej podlahovej ploche 184 000 m², pričom predpokladaná úspora energie dosiahne 20 %, čo prispieva k výraznému zníženiu energetických nákladov a environmentálneho zaťaženia týchto objektov.
Aké konkrétne projekty realizované školami považujete za príklady dobrej praxe v oblasti energetickej efektivity?
Vzhľadom na fázu, v ktorej sa táto výzva nachádza, je predčasné hovoriť o konkrétnom príklade úspešného projektu, to sa bude dať až po dokončení realizácie jednotlivých projektov.
Akým spôsobom bola výzva nastavená tak, aby bola atraktívna aj pre menšie inštitúcie, ako sú obce alebo školy, ktoré majú obmedzené zdroje na prípravu žiadostí?
Výzva bola atraktívna aj pre menšie inštitúcie predovšetkým vďaka zníženiu administratívnej náročnosti a 100 % financovaniu projektov bez požiadavky na spoluúčasť, pričom oprávnenými žiadateľmi v zmysle výzvy sú výlučne subjekty štátnej správy, územnej samosprávy a ostatné subjekty verejnej správy, čo zabezpečilo jednoduchší prístup k prostriedkom aj pre subjekty s obmedzenými kapacitami na prípravu žiadostí.
Ako sa zabezpečila informovanosť škôl o tejto výzve a aká podpora sa im poskytovala počas podávania žiadostí?
Informovanosť škôl o výzve zabezpečili viaceré kanály. Pred vyhlásením výzvy sa organizoval webinár, na ktorom sa predstavili kľúčové informácie o výzve a zodpovedali najčastejšie otázky záujemcov. Webinár bol verejne prístupný a zaznamenaný, čím sa zabezpečila dostupnosť informácií aj po jeho uskutočnení. Okrem toho, pred spustením výzvy boli na webových stránkach MH SR a SIEA zverejnené informácie o výzve a boli vydané tlačové správy, ktoré prevzali viaceré tlačové agentúry. O výzve sme pravidelne informovali aj na sociálnych sieťach. Od vyhlásenia výzvy mali školy k dispozícii ďalšie podporné materiály, ako aj možnosť získať ďalšie informácie prostredníctvom e-mailovej komunikácie alebo telefonických konzultácií. Takto sa zabezpečila široká dostupnosť informácií a podpora počas celej fázy prípravy a podávania žiadostí.
Jednou z kľúčových výziev pri realizácii energetických opatrení v školách je časová koordinácia, ktorá musí rešpektovať školský vyučovací proces.
Existujú plány na ďalšie výzvy tohto typu zamerané na energetickú efektivitu verejných budov? Aké zmeny by ste chceli implementovať na základe skúseností z tejto výzvy?
Momentálne nemáme informácie o ďalších plánovaných výzvach z Plánu obnovy zameraných na energetickú efektivitu verejných budov. Skúsenosti a prípadné postrehy môžeme poskytnúť až po úspešnej implementácii projektov a výzvy.
Aký vplyv rýchlych a procesne nenáročných opatrení na dlhodobé prevádzkové náklady a ekologickú stopu verejných budov a najmä škôl očakávate?
Realizáciou rýchlo realizovateľných a procesne nenáročných energetických opatrení sa očakáva približné zníženie spotreby energie o 20 %, čo by sa malo prejaviť aj v znížení prevádzkových nákladov. Je však dôležité zdôrazniť, že konkrétny vplyv na úspory závisí od rozsahu a charakteru zvolených opatrení, ktoré bude žiadateľ realizovať. Rozhodnutie o type a rozsahu opatrení bude mať priamy vplyv na dosiahnuté výsledky, či už z hľadiska zníženia spotreby energie, alebo na celkové prevádzkové náklady a ekologickú stopu verejných budov, najmä škôl. Celkový efekt teda bude závisieť aj od miery implementácie a výberu konkrétnych opatrení.