Ing. arch. Veronika Blahunková
doc. Ing. arch. Eva Vojteková, PhD.
Mediálna architektúra je relatívne nový pojem, ktorý súvisí so vstupom médií do architektúry. Zahŕňa kombináciu disciplín ako architektúra, urbanizmus, digitálne médiá, dizajn a umenie. Je založená na spolupráci architektova urbanistov, inžinierov a dizajnérov digitálnych médií. Digitálne médiá integrované do architektúry ovplyvňujú náš život, prostredníctvom mediálnej architektúry formujú mestá, a tým aj spôsob našej existencie v nich. Prejav mediálnej architektúry je rôznorodý: fasády, aplikácie pre smartfóny a sociálne médiá, mestské obrazovky, LED diódy, projekcie alebo senzory a citlivé prostredia.
Mediálne fasády sú jedným z prejavov integrácie médií do architektúry, konkrétne do skladby obvodového plášťa. Ak v minulosti determinoval fasádu štýl, ktorý sa prejavoval určitým tvaroslovím a jemu vlastnými výrazovými prostriedka mi, v súčasnosti sú to médiá, ktorých najčastejším tvaroslovným prvkom je svetlo, ktoré má schopnosť zmeniť po súmraku obraz budovy a dodávať jej iný svetelný a mnohokrát aj premenlivý výraz v čase. Architektúra má v súčasnosti najma vo svetových metropolách tendenciu čoraz častejšie využívať mediálne fasády ako štýlový prvok. To, čo bývalo na fasádach ako pridaná a niekedy nevydarená reklama, je teraz súčasťou tvorivého prístupu počas projektového procesu a stáva sa oblasťou, ktorá ponúka priestor na vizionársky dizajn.
Pojem „mediálna fasáda“
Pojem „mediálna fasáda“ sa v 20. storočí spája s animovanou, osvetlenou reklamou na budovách v lokalitách ako Times Square na Manhattane, Strip v Las Vegas a Victoria Harbour v Hongkongu alebo s nadrozmernými obrazovkami na plochých fasádach budov. Obsahom dokážu mediálne fasády vyvolať najrozmanitejšie emócie od symbolu turistickej atrakcie alebo svetelného dojmu pop-artu vel’komesta až po dojem nežiaduceho svetelného smogu. V nočnom obraze menia mediálne fasády budovy na kulisy svetelnej šou, ktorá sa potom stáva hlavnou atrakciou. Samotná fasáda je odhmotnená a premenená na jedno obrovské reklamné médium na vysielanie správ. Obrazovky a svetelné prvky ponúkajú zmenu trojrozmerného vnímania nehybného architektonického objektu. Prvý známy interaktívny mediálny povrch však tvoril mechanický displej a bol výsledkom práce tímu architektov, inžinierov, matematikova programátorov.
Mediálna fasáda vytvorená mecha nickým zariadením
lntegrácia prepracovaného tieniaceho systému na južnej fasáde Institut du Monde Arabe v Paríži navrhnutá v 80. rokoch minulého storočia Jeanom Nouvelom predstavuje povrch mechanic kých médií natrvalo integrovaných do konštrukcie fasády. Hlavným znakom budovy sa stalo použitie 240 fotosenzitív nych írisových clon, ktoré sa správajú ako sofistikované slnolamy, automaticky regulujúce množstvo svetla a slnečného žiarenia vchádzajúceho do budovy. Kovové prvky ako súčasť mriežky na transparentnej fasáde sa správajú podobne ako clona fotoaparátu, ktorá v priebehu r6znych svetelných fáz vytvára premenlivý geometrický vzor vychádzajúci z kombinácie štvorca, kruhu a osemuhol níka. Žalúzie imitujúce kameru reagujú na intenzitu slnečného žiarenia a regulujú svetlo prenikajúce do budovy. Viditel’ná mechanika a dizajn žalúzií vytvárajú orna mentálne vzory, ktoré sa menia v závislosti od zmeny slnečného žiarenia. Ornamentálne vzory na južnej fasáde budovy odkazujú na archetypálny prvok arabskej architektúry- mashrabiyu, ktorá sa po stáročia používala na ochranu pred slnkom a na zabezpečenie súkromia. Tento mechanizmus sa podiel’a aj na výraze vnútorného priestoru, ktorý je charakteristický filtrovaným svetlom – efektom, často sa vyskytujúcim v islamskej kultúre. Tieto optické zariadenia implanto vané do transparentnej fasády vytvárajú neopakovatel’nú estetiku interiéru a špecifický exteriérový výraz architektúry. Tento Nouvelov návrh tienenia na celosklenej fasáde z 80. rokov 20. storočia je jedinečný a nemá v architektúre porovnatel’nú obdobu.
Fasáda ako premietacia stena
Na rozdiel od fasád s inštaláciou mecha nických médií, ktorých povrchy sú hmotové a hmatatel’né, projekcie na fasády predstavujú nehmotný obsah na povrchu, na ktorý je možné premietať obrazy. Z hl’adiska polohy média oproti povrchu rozoznávame dve hlavné kategórie projekcií: prednú projekciu a spatnú projekciu. Predná projekcia sa móže použiť na róznych povrchoch, ideálne sú projekcie na povrchy, ktoré sú čo najsvetlejšie, zatial‘ čo spatné projekcie sa robia na priesvitné plátna a materiály, ktoré móžu byť napríklad zo skla a z akrylového skla. Z hl’adiska skladby obvodového plášťa je výzvou interakcia povrchov, technológie a obsahu projekcií. Mediálne technológie v súčasnosti napredujú obrovskou rýchlosťou. Pri navrhovaní mediálnych fasád v architektú re nie je ciel’om dosiahnuť inovatívne riešenie z technickej stránky, ale inovatívna umelecká aplikácia mediálnych prvkov ako súčasti architektúry a jej obsahová výpoveď.
Podl’a Terencea Rileyho sa fasáda ako premietacia stena chápe ako protiklad fasádneho plášťa. Mediálne fasády ako nový fenomén v architektúre sa objavili v 90. rokoch 20. storočia na fasádach, ktoré mali vonkajší povrch zo skla, ale v inej ako priehl’adnej podobe. Na konci 20. storočia vznikli mnohé diela, ktoré za denného svetla vóbec nepósobili ako transparentné ani translucentné. Dimenziu transparentnosti alebo translucentnosti získali iba umelým nočným osvetlením, ktoré bolo programovatel’né a príležitostne premenlivé. Budovy so sklenými fasádami sa zrazu aplikovaním obrazoviek na hladkých povrchoch, ilumináciou fasád pomocou zabudovaných osvetrovacích systémov vo vrstvách plášťa alebo jednoducho zapnutím vnútorného osvetle nia v budove dokázali transformovat‘ na blikajúcu obrazovku alebo premenlivé zobrazenia architektúry podl’a modelov osvetlenia. Prelomovým dielom s fasádou ako premietacou stenou alebo celoploš nou obrazovkou bol nerealizovaný návrh mediatéky (Zentrum fůr Kunst und Medientechnologie) v Karlsruhe z roku 1989 od Rema Koolhaasa.
Počítačovo animované svetelné inštalácie
V roku 2003 sa na východnej fasáde Domu umenia (Kunsthaus) v rakúskom Grazi realizovala svetelná a mediálna inštalácia BIX na ploche 900 m‘. Názov inštalácie pozostáva zo slov „big“ a „pixels“. Viacnásobne zakrivenú fasádu na východnej strane budovy tvorí akrylový sklený plášť, ktorý v medzipriestore ukrýva 930 kusov 40-wattových žiariviek, kterých jas je možné individuálne nastaviť. Fasáda sa m6že použiť ako vel’ká obrazovka na premietanie filmov a animácie v takzva nom „komunikačnom vzhl’ade displeja“ a vysielať projekcie, animácie alebo správy do mestského priestoru. Sežne dostupné kruhové žiarivky s priemerom 40 cm sú umiestnené medzi fasádnym obkladem z akrylátového skla a tepelnoizolačným sivým plášťom budovy. Každý z týchto zdrojov svetla funguje ako pixel riadený centrálnym počítačem. Snímky možno meniť rýchlosťou 20 snímok za sekundu. Hrubo rastrované obrázky, znaky a texty sa vyžarujú ďaleko do vonkajšieho priestoru. Táto mediálna a svetelná inštalácia získala niekol’ko ocenení a navrhli ju bratia Jan a Tim Edlerovci, zakladatelia firmy realities:united. Inštalácia po dokončení v roku 2003 nastavila nový štandard spojenia architektúry, médií a umenia. Považuje sa za jeden z najd61ežitejších referenčných projektov v diskusiách o konceptech mediálnej architektúry.
LED fasády a architektonické materiály
Trend LED fasád na čisto architektonické účely ako súčasti plášťa budovy priniesol množstvo nových produktov. Illumesh® a Mediamesh® ponúkajú efektívne sp6soby, ako opticky zatraktívniť fasády. V podstate ich obe tvorí kovová sieťka kombinovaná s LED diódami. Všade tam, kde na písanie, nápisy alebo na farebné plochy postačuje nižšie rozlíšenie, je vhodné použitie systému Illumesh®. Na mediálny dizajn obrázkov a videí by sa mal použiť Mediamesh®. Illumesh®využíva LED diódy tak, že dochádza k odrazu od sieťoviny. Špeciálna vazba Illumesh® vytvára na povrchu trblietavý efekt. Mediamesh®využíva LED diódy, ktoré sú bližšie k sebe a vyžarujú smerom von. Polopriehl’adnosť oboch kovových výpletov dodáva fasáde počas dňa trblietavý šat, v noci ustupuje, aby sa vytvoril priestor na svetelnú šou. Kovové LED pletivo sa dodáva v pásoch rubovornej dÍžky a šírky až do 8 metrov.
Mediálne kovové siete
Nehrdzavejúce siete tzv. Mediamesh, do kterých sú integrované LED diódy, sú povrchy schopné poskytnúť platformu na svetelné a animované inštalácie. Je to transparentná reklamná a komunikačná zavesená clona vyrobená z nehrdzavejúcej ocele s integrovanými LED profilmi, ktorá vizuálne pozdvihne fasádu v zmysle digitálneho dizajnu. Reklamné fasády s vel’kými plochami sú často citlivé na drsné a r6znorodé poveternostné podmienky mestského prostredia. Mediamesh® umožňuje fasádam, na ktorých je aplikovaná, flexibilne sa vyrovnať s teplotami medzi -20 až +70 ‚C, ako aj so silou hurikánu. Vďaka vysokému percentu perforácie sietí z nehrdzavejúcej ocele dochádza k prirodzenému vetraniu, čím sa znižujú zisky zo slnečného žiarenia. Autobusová stanica Port Authority Bus Terminal (PABT), ktorá sa nachádza v centre Manhattanu medzi 40. a 42. ulicou, sa od roka 2011 móže pochváliť najvačšou transparentnou mediálnou fasádou na svete, ktorú realizovala spoločnosť Mediamesh® Systems pre GKD-USA. Autobusový terminál Port Authority je najvačšia autobusová stanica v Spojených štátoch a objemovo najvyťaženejšia autobusová stanica na svete. Od otvorenia v roku 1950 prešla viacerými rekonštrukciami a prestavbami, pričom jej fasáde sa od 70. rokov minulého storočia nevenovala žiadna vel’ká pozornosť. Fasáda z nehrdzavejúcej ocerovej siete obsahuje 16 panelov s 1,325 milióna LED diód. Panely tvorí napnutá kovová tkanina z nehrdzavejúcej ocele, ktorá je v tomto prípade inštalovaná na dvoch stranách budovy, pričom každá strana obsahuje osem panelov. Inštalácia vytvára dva povrchy na simultánne, oddelené alebo nepretržité vysielanie správ. Viac ako 265 000 pixelov, usporiadaných približne 5 cm od seba vertikálne a 3,5 cm horizontálne, zabezpečuje aj počas denného svetla kompatibilitu videí z verkoformátového displeja.
Mediálna fasáda ako podpora značky
Nadnárodné spoločnosti často využívajú mediálne fasády na ikonických architekto nických objektoch na transformáciu ich fyzickej formy počas nočného osvetlenia na svetelnú štylizáciu, ktorá rná pomócť podporiť značku alebo zvýšiť jej reputáciu značky. Na dosiahnutie tohto ciera prirodzené kvality budov po súmraku často doplnilo architektonické osvetlenie, keďže fasády farebným a dynamickým osvetlením nezameniterne volajú po pozornosti. Snaha podporiť značku inštaláciou osvetlenia v podobe mediálnej fasády často viedla k modernizácii osvetlenia aj v maloobchodných prevádz kach. Svetelná inštalácia potom vedie k nastoleniu iného výrazu budovy v noci, a tým aj k úvahám o ovplyvňovaní jazyka architektúry, keď móžeme umelé svetlo chápať ako nový výrazový prostriedok architektúry. Tento trend vznikal pred troma desaťročiami v Číne a začal prenikať do metropol celého sveta. Hlavná budova Hongkong and Shanghai Bank (HSBC) od Normana Fostera svojou otvorenou dispozíciou s odhalenou ocerovou konštrukciou vytvorila pre banku silnú firemnú identitu. Dodanie farebného osvetlenia po súmraku predstavuje pozoruhodný príklad toho, ako sa architektonická ikona posunula od produktivistickej ideológie k scénografické mu obrazu. Na pozorovatera zo Západu móže viacfarebný svetelný jazyk pósobiť hravým dojmom, no v miestnej kultúre premena evokuje grandióznosť. Počas posledných desaťročí siahli po svetelnej reklame aj iné bankové domy, obchodné centrá začali v snahe zaujať klientov využívať najnovšie technológie na inštaláciu r6znych druhov mediálnych fasád.
Záver
Vzrastajúci podiel elektronických médií, filmu, televízie, videa a počítačových obrazoviek v kultúre reprezentuje novú nastupujúcu jedinečnú senzibilitu svetla a meniacich sa obrazov ovplyvňujúcich výraz architektúry a vytvára nový fenomén v podobe jej odlišného nočného obrazu. Odvážne prejavy použitia mediálnych fasád a vstup elektronického vizuálneho umenia ako nového druhu umenia do architektúry sú prejavmi pravdivého odrazu technologickej úrovne doby v architektúre. Jazyk tejto architek túry sa vzďal’uje klasickému jazyku architektúry a nie je založený na čitaternej tektonike definovanej klasickými tvaroslovnými prvkami, ale prchavými obrazmi a svetlom.
