doc. Ing. arch. l.‘.ubica Seková, PhD.
doc. Ing. arch. Zuzana Tóthová, PhD.

Prirodzený život je prostriedok k lepšiemu životu pre každého. Chceme, aby bola Zem lepším miestom, aby sme s ňou mohli žiť v harmónii. Prečo je dobré žiť v krajine vedo­me v harmónii s prírodou? Prebývanie v prírode, pozorovanie prírodných scenérií harmonizuje človeka, znižuje mieru hnevu, strachu a stresu a navodzuje prijemné pocity. Život vo voľnej krajine je v súčasnosti súčasťou čoraz častejšie diskutovanej filozofie prirodzeného života. Vystavení prírode sa cítime emocionálne lepšie, nabíja nás ener­ giou, prispieva k fyzickej pohode, znižuje krvný tlak, srdcový tep, svalové napätie a produkciu stresových hormónov.

Význam vidieckej krajiny

Vidiecka krajina svojím tisícročným formovaním predstavuje významné časti l’udskej a environmentálnej histórie Zeme a jej dedičstva. Rozmanitosť prírodných zdrojov je nevyhnutná na budúcu adaptáciu a odolnosť globálneho l“udského života. Tieto multifunkčné zdroje majú hodnoty, ktoré dávajú vidieckej krajine strategický charakter. Hodnoty dedičstva možu byť prítomné vo všetkých vidieckych oblastiach a v závislosti od miesta može byť takéto dedičstvo prítomné v roznych typoch a stupňoch. Uvedomenie si týchto hodnot je nevy­ hnutným krokom pri podpore trvalo udržatel“ného zachovania kultúrnej krajiny a prenosu súvisiacich vedomostí a kultúrnych významov budúcim generáciám.

Vidiecka krajina má často výrazné ekonomické a turistické výhody, keď je úzko spojená so zvel“aďovaním hodnot svojho dedičstva. Pri snahe priblížiť život a bývanie krajine má teda okrem psychickej a fyzickej pohody človeka význam aj kultúrne dedičstvo a s tým výrazne spojená udržatel“nosť vo všetkých oblastiach jej chápania.

Bývanie v kultúrnej krajine

Mimo foriem trvalého bývania v krajin­ nom kontexte, často spojených s konkrét­ nym zdrojom určitej oblasti a jeho využitím, je čoraz populárnejšie spájanie kultúrnej krajiny a turistického ruchu s využívaním roznych foriem agroturistiky. S tým úzko súvisí potreba prechodného ubytovania, čo v rurálnej krajine predsta­ vuje rozne typy, ako je bývanie v klasic­ kých hoteloch, penziónoch či v chatkách a domčekoch, ,,kabínach“ alebo „kapsu­ lách“, na zemi, prípadne aj vyššie, medzi stromami či nad zeleňou a s výhl“adom. Turisticky orientované formy prechodného bývania v krajine ponúkajú spojenie s daným zdrojom, ktorý sa nachádza v krajine, napríklad s konkrétnou pol“nohospodárskou výrobou – vovinárskych a farmárskych oblastiach je to degustácia a konzumácia výrobkov vo všetkých ich formách vrátane kúpel“ov a informácií o vlastných produktoch s možnosťou aktívnej účasti na prácach a pod.

Limity tvorby na príkladoch realizácií objektov prechodného a trvalého bývania

Limity navrhovania a formy realizácie objektov v krajinnom prostredí určuje sama krajina. leh analýza bude optimálna poukázaním na špecifiká realizovaných, konkrétnych príkladov, kde architektúra v krajine dosiahla symbiózu a je ekono­ micky aj ekologicky udržatel“ná. Pre návrh objektov s funkciou bývania jestvuje niekol“ko limitujúcich aspektov. Poďme sa ne ne pozrieť:

Stavať bez dotyku
Drsná topografia a rieka Douro v Portu­ galsku udávajú hranice krajiny a výhl“adov. Strmé pomarančovníkové údolie a vodná línia predstavovali obmedzenia pre implantáciu nového hotela. Hotel Rural Casa do Rio od ateliéru Menos é mais arquitectos sa realizoval v roku 2018 ako malé zariadenie na agroturistiku. Postavili ho v drevenom modulárnom systéme na kovovom ráme, ktorý spočíva na dvoch pylónoch. Tie prekonávajú rozpatie 13 metrov a majú dve konzoly s dÍžkou 6,60 metra na každej strane. Požiadavka znela, aby údolie zastalo „takmer“ nedotknuté. Konštrukcia, stojaca len na dvoch bodoch, zaručuje minimálny vplyv na p6du.

Lokalita určuje pravidlá a objemové možnosti
Kresba sa snažila syntetizovať čo najspráv­ nejšie proporcie objektu, prípustné zaťaženie a súdržnosť vo využití materiá­ lov. Architektonický objekt sa snažil priblížiť konceptu „mosta“, konceptu infraštruktúry v krajine.

Zachavať prírodné a biologické procesy, ktoré sú nevyhnutné pre existujúce ekosystémy
Architektonické štúdio ONION realizovalo v roku 2020 v Thajsku vidiecky hotel so súkromnými vilami v rámci ekologických fariem s ovacím a zeleninou, ktorý súčasne podáva svoje produkty hotelovým hosťom. Hotel sa nachádza vedra národného parku Khao Yai a delí sa na zónu verejných priestorov a súkromnú zónu. Tá pozostáva z 11 viliek pre hostí a rodinného domu majitera. Všetky vily sú umiestnené na mieste v organickom usporiadaní, nie náhodne. Konceptom ich polohy sú existujúce mangovníky, ktoré ovplyvnili smerovanie každého priestoru, a všetky domy sú orientované tak, aby ponúkali aj výhrad na hory.

Vtiahnuť priradu do lokality hotela a hotel do prírody
Breitenbach Landscape Hotel 48′ Nord, postavený v roku 2020, ponúka holistický a skutočný ekoturistický zážitok v Alsasku, je inšpirovaný škandinávskymi tradíciami a stavia na kulinárskych, wellness a prírodných možnostiach francúzskeho regiónu. Hotel reinterpretuje tradičnú škandinávsku „hytte“ a v srdci chránenej lokality Natura 2000 bol navrhnutý tak, aby zapadal do zachovaného prostredia bez toho, aby ho rušil.

Využiť zdroje a aktivity lokality
Ako hovoria architekti, projekt sa zrodil zo stretnutia dvoch kultúr (francúzskej a škandinávskej), dvoch vášní (prírody a architektúry), dvoch mužov (architek­ tov Emila Leroya a Reiulfa Ramstada) a miestnej komunity z dedinky Breiten­ bach, ktorá prezentuje svoj ekologicky zodpovedný prístup prostredníctvom r6znych aktivit, ako je ekologický pivovar, úle, mliekareň a výroba syra. Pri vstupe do areálu je hlavná budova s reštauráciou a wellness priestormi. Kulinársky zážitok škandinávskej inšpirácie miestnou históriou pochádza z produktovod okolitých bioproducen­ tov a z vlastnej hotelovej zeleninovej záhrady.

Vytvoriť náučné a vzdelávajúce prostredie
Cierom projektu nebolo postaviť hotel ako taký, ale vytvoriť miesto na život, prostredie, ktoré privíta rudí a vezme ich na zmyselnú cestu v prírodnom prostredí. Miesto, kde hostia prídu na spoločné jedlo, víkendový oddych alebo na túru po kopcoch a údoliach pohoria Vogézy. Projekt čistého dizajnu a línií nevyhnutne evokuje aj severské krajiny. Víziou bolo aj šírenie umenia života v súlade s krajinou, striedmosť a integrácia do krajiny.

A opiiť bez dotyku
Medzi stromami, krami a divokými trávami je na svahu roztrúsených 14 cha­ tiek hotela 48° Nord ako balvany, vyva­ žujúc súkromie a výhl’ad. Stoja na skry­ tých kolech a sú dokonca odnímaterné, takže krajina m6že zostať zachovaná a prirodzená, nedotknutá. Štyri odlišné typológie chatiek tvoria skupinu objektov s r6znymi kvalitami.

Luxus hotelov tvoria výhlady
Hotel 48° Nord redefinuje pojem luxus. Priestor, súkromie, pokoj, striedmosť, príroda a čerstvý vzduch sú novým luxusem bez pompézností a zbytečností. Sami, s výhradom na krajinu, m6žu hostia nájsť krásu a pohodlie v meniacich sa farbách ročného obdobia, v samotnej podstate prírodných kvalit.

Autonómna stavba
Kamenný dom v Andách navrhnutý štúdiom Alberto Tonconogy Arquitectos a Nicolasom Bozzanom v roku 2020 nie je napojený na žiadne externé siete a funguje autonómne. Nízka spotreba, solárne panely, úprava a opatovné využitie sivej vody sú podstatou autonómnosti stavby, a tým ekologického prístupu k prírodnému prostrediu. Konštrukčný systém, ktorý je flexibilnou sústavou reflektujúcou seizmickú zónu, je kompletne vyrobený z ocele. Dva objemy spočívajú na pevných betónových základoch. Prevetrávaný fasádny systém s atermickými vlastnosťa­ mi pokrýva aj strešné roviny.

Dam v krajine inšpirovaný tradíciou
P6vodnou požiadavkou klienta bolo postaviť stavbu podobnú stodole, respektive tradičným stavbám, často situovaným na horských chodníkoch, ktoré sa nazývajú „pircas“, vyrobeným z kameňa p6vodnými obyvatel’mi. Architekti sa rozhodli nadviazať na tradíciu a použiť zvyšky „starodávnej“ konštrukcie, čo umožňovalo vybudovať nový objekt na základech p6vodného historického.

Citlivá implantácia objektu do krajiny Odporúča sa využiť už p6vodne zastavaný pozemek s jestvujúcim objektem, ktorý je možné obnoviť, prestavať, konvertovať na bývanie či asanovať a vybudovať novostavbu. Volba materiálového riešenia by mala smerovať k výberu tradičných alebo lokálnych riešení, v prípade kamenného domu v Andách zvolili kameň a oxidovanú kortenovú ocel“. Na umocnenie p6sobivého vizuálu objektu, boli tradičné štyri fasády domu nahradené 6smimi, pripomínajúcimi bralnaté prírodné prostredie. Na dosiah­ nutie tohto ciel’a sa dispozičný program rozdelil do dvoch budov prepojených spojovacím krčkem, akoby premostením rokliny alebo rieky. Jedna časť je venovaná spoločenským funkciám a druhá je nočná so spálňami.

Zmysel pre genius Laci a rodinné tradície
Portugalsko je krajina, ktorá m6že byť vzorom v citlivom narábaní s kultúrnou krajinou. Svedčí o tom aj projekt nehnutel’­ nosti Sao Louren o do Barrocal, ktorý predstavuje novú víziu moderného vidieckeho života, v regióne Alentejo v Portugalsku na pozoruhodnom, drsnom a nedotknutom mieste v susedstve neolitických dolmenov Antas do Barrocal, podra ktorých je miesto pomenované. Malá dvestoročná rodinná farmárska usadlosť Sao Louren o do Barrocal a predstavitelia jej 6smej generácie sa snažia vrátiť ju spať do života spósobom, ktorý rešpektuje ekológiu a históriu lokality. Vznikal ambiciózny projekt omladzujúci celé panstvo. Projekt disponuje viacerými rozvojovými scenármi a s jeho výstavbou sa začína práve na začiatku roka 2022. Spočíva v ponuke projektov vzorových modelových víl a v predaji pozemkov, ktoré sú určené na prechodné bývanie vo forme víkendo­ vých domov alebo na trvalé bývanie. Majitel‘ pozemku má možnosť rozhodnúť sa, či využije ponuku navrhovať nehnuter­ nosť v spolupráci s domácím tímom projektantov alebo použije vlastný projekt. Pozemky, na ktorých je možné tieto domy postaviť, majú výmeru od 4 710 m‘ do 11 290 m2 v závislosti od topografie a geológie krajiny. Ponúkané domy sú navrhnuté v susedstve jestvujúcej farmárskej usadlosti s produkciou vína z vlastných vinohradov, ovocia, zeleniny, byliniek, kvetov, ktorá poskytuje obyvate­ rom rózne služby a vornočasové aktivity. Jej revitalizáciu navrhol Eduardo Souto de Moura v roku 2016.

Zmysel pre genius Laci a rodinné tradície
Joao Gomes da Silva je portugalský krajinný architekt zodpovedný za počiatočný koncept projektu spomínaných víl v blízkosti farmárskej usadlosti. Definoval potrebu citlivého prístupu začleneniu každého domu do konkrétne­ ho pozemku s ohl’adom na výhrady, súkromie a susedstvá práve reguláciou rozmerov, objemového riešenia či zastavanej plochy budov v súlade s legislatívou, regulatívmi a danosťami regiónu Alentejo južne od rieky Tejo, rešpektujúc symbiózu medzi novou a tradičnou architektúrou.

Lokálny materiál
Dispozičné, konštrukčné a materiálové riešenie slúži na dosiahnutie určitého stupňa konzistencie s okolitou krajinou a regiónom, prostredníctvom použitia žuly, vápenca a bridlice či charakteristických vysokých komínov. Charakteristické vlastnosti konceptu sú udržaternosť, genius loci, integrita s miestnou kultúrou a prírodou prostred­ níctvom výhl’adov a intenzívneho vzťahu s krajinou.

Obytná krajina
Krajina sa stáva obytnou vo chvíli zámeru postaviť v nej objekt na bývanie, či už trva­ lé, alebo prechodné. Vo vol’nej krajine uprostred lúk, skál, lesov či oblohy sa človek móže cítiť varný ako vták. Je dóležité uvedomiť si, že akákorvek výstavba má byť jej hosťom, ktorý svojou autonómnosťou, zmyslom pre genius loci, tradíciu a regionálne materiálové riešenia, rešpektovaním morfológie terénu, nezastavaním pol’nohospodárskej pódy, zachovaním prírodných a biologických procesov a ekosystémov, energetickou efektívnosťou, ekonomickou a prevádzko­ vou udržaternosťou nenarúša jestvujúce ekosystémy a prírodné danosti.