Rok 2023 bol z pohľadu fotovoltaiky revolučný. Prvýkrát sa porarilo prekonať hranicu 250 MW novej inštalovanej kapacity. O výrobu elektrickej energie zo slnka sa začínajú viac zaujímať aj samosprávy a firmy. Doľahla totiž na ne energetická kríza v podobe vysokých cien energií.
Od ukončenia stop-stavu na pripájanie nových obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny do elektrizačnej sústavy onedlho prejdú tri roky. Takmer osem rokov nepribúdali nové fotovoltické zariadenia a rozvoj OZE na Slovensku stagnoval, čím sa každým rokom výrazne prehlbovali rozdiely medzi Slovenskom a krajinami západnej Európy. Už tretí rok zaznamenávame zvyšujúci sa záujem o túto technológiu, čo sa odzrkadľuje aj v rastúcom počte inštalácií a celkovo výkonu. Aj keď s jemným nadhľadom môžeme hovoriť o akejsi „renesancii“ fotovoltiky, od naplnenia národných cieľov a dobehnutia zameškaného nás ešte delí veľmi dlhá a s veľkou pravdepodobnosťou aj kľukatá cesta.
Historický nárast ukazuje pretrvávajúci záujem odberateľov vyrábať si vlastnú zelenú elektrinu a súčasne naznačuje trend ďalšieho rozvoja fotovoltiky.
Rekordný nárast inštalácií
Od roka 2021 evidujeme na Slovensku zvyšujúci sa medziročný prírastok fotovoltických inštalácií. V roku 2023 sa nám dokonca podarilo prekonať hranicu 250 MW novej inštalovanej kapacity, čo predstavuje nový rekord od prelomu rokov 2010 a 2011. Historický nárast je dôležitý z dvoch dôvodov. Jednak ukazuje pretrvávajúci záujem odberateľov vyrábať si vlastnú zelenú elektrinu a súčasne naznačuje trend ďalšieho rozvoja fotovoltiky v nadchádzajúcich rokoch.
Je potrebné zdôrazniť, že za minuloročným rekordným prírastkom stoja najmä inštalácie z kategórie malých rezidenčných a lokálnych (t. j. firemných) zdrojov inštalovaných pre vlastnú spotrebu. Slovensko má pritom stále obrovský nevyužitý potenciál na rozvoj fotovoltiky, ktorá sa môže inštalovať prakticky kdekoľvek. V sektore strešných inštalácií sa celkový technický potenciál odhaduje na úrovni až 37 GW, pričom na naplnenie cieľa uhlíkovej neutrality do roka 2050 nám stačí využiť sotva pätinu z uvedenej hodnoty.
Úspešný projekt pre domácnosti
Od roka 2015 funguje na Slovensku projekt Zelená domácnostiam z dielne Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), v rámci ktorého môžu domácnosti podať žiadosť o podporu na inštaláciu vlastných fotovoltických panelov. Možnosti, akými môžu domácnosti podporu využiť, sa stále rozširujú a po novom sa dotácie už nemusia dotýkať iba bytových a rodinných domov, ale aj ďalších objektov určených na trvalé bývanie, ktoré doteraz neboli v schéme zahrnuté. Je zrejmé, že segment domácností sa Slovensku podarilo dobre podchytiť a rozvoj napreduje.
Takzvaná Zelená podnikom bude slúžiť obdobne ako Zelená domácnostiam, no žiadať o podporu budú môcť malé a stredné podniky.
Väčšia podpora pre samosprávy a firmy
Domácnosti zďaleka nie sú jediné, pre koho je využitie slnečnej energie čoraz zaujímavejším riešením. O výrobu elektrickej energie zo slnka sa začínajú zaujímať aj samosprávy a firmy, na ktoré energetická kríza doľahla v podobe vysokých cien energií.
Preto SIEA plánuje v tomto roku nadviazať na úspechy projektu pre obyvateľstvo spustením projektov, ktoré podporia rozvoj OZE aj v ďalších sektoroch. Takzvaná Zelená podnikom bude slúžiť obdobne ako Zelená domácnostiam, no žiadať o podporu budú môcť malé a stredné podniky so záujmom o inštaláciu vlastného obnoviteľného zdroja. Práve tieto podniky môžu z finančnej podpory prosperovať najviac. Vďaka klesajúcim finančným nákladom a skracujúcej sa návratnosti sa investícia do vlastnej elektrárne stáva čoraz atraktívnejšou. Nie každý malý a stredný podnik však disponuje dostatočnými voľnými finančnými prostriedkami, čo mnohých podnikateľov stále odrádza od investície. Aj keď finančná podpora fotovoltiky nie je základným predpokladom jej rozvoja, stále ide o spôsob, akým rozvoj možno podporiť a urýchliť nárast inštalovanej kapacity. Dobrá správa je, že novú výzvu budú môcť využiť aj niektorí záujemcovia, ktorí nemohli čerpať zo Zelenej domácnostiam vinou podnikania vo vlastnej domácnosti.
Samostatnou kategóriou používateľov a investorov sú samosprávy, ktoré takisto sužujú rastúce náklady za energie. Aj v ich prípade rastie záujem o vlastnú výrobu elektriny, predovšetkým v ich administratívnych budovách, kultúrnych domoch alebo v školských zariadeniach v ich vlastníctve. Zástupcovia samospráv vnímajú benefity, no rovnako bojujú s nedostatkom financií. Mnohé samosprávy navyše nemajú účinnú energetickú stratégiu, ktorou by sa riadili a ktorá by im dávala návod, ako a kam svoju energetiku posúvať. Pomôcť by mala väčšia podpora, najmä prostredníctvom regionálnych energetických centier, ktoré majú pripraviť živnú pôdu pre rozvoj lokálnej energetiky.
Pomôcť samosprávam by mala väčšia podpora prostredníctvom regionálnych energetických centier, ktoré majú pripraviť živnú pôdu pre rozvoj lokálnej energetiky.
Ak by oba projekty uspeli rovnako ako Zelená domácnostiam, môžeme očakávať ďalšie oživenie trhu. Musíme však v tejto súvislosti pripomenúť, že v ceste rozvoju už dlhé roky stoja viaceré bariéry.
Prekážky rozvoja pretrvávajú
Okrem chýbajúcich alebo neaktuálnych politík miestneho rozvoja sprevádzajú Slovensko aj ďalšie, podstatne väčšie bariéry, spomaľujúce rozvoj takmer všetkých obnoviteľných zdrojov. Najväčšou bariérou sú limity na pripájanie nových zdrojov do elektrizačnej sústavy. Tu mal jasnejšie pravidlá nastaviť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prostredníctvom vyhlášky ustanovujúcej podmienky pripojenia do siete. Hoci vyhláška mala platiť už začiatkom roka, nové vedenie úradu jej návrh stiahlo a avizovalo, že jej obsah bude v polovici roka 2024 zahrnutý v komplexnejšej vyhláške. Tento krok k urýchleniu rozvoja ani k vyššej miere transparentnosti rozhodne neprispel.
Druhou najväčšou prekážkou je potreba zmeny územných plánov obcí, čo môže trvať aj viac než rok. Nesmieme zabudnúť ani na kontroverzné nastavenie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) uvedené v zákone č. 24/2006 Z. z. Administratívne procesy spojené s EIA sú nielen príliš dlhé, ale aj netransparentné. Príslušné úrady navyše nemajú nastavené časové limity, v ktorých musia finálne rozhodnutie vydať, čo zapríčiňuje, že niektoré projekty sú v procese posudzovania omnoho dlhšie, než by boli v iných štátoch EÚ. EIA sa dotýka aj projektov pozemných inštalácií fotovoltiky, pri ktorých dochádza k zisťovaciemu konaniu pri inštalovanej kapacite už nad 5 MW.
Čo nás čaká v novom roku?
Pozitívna správa je, že všetky bariéry rozvoja OZE možno odstrániť. Je však potrebná politická vôľa a úprava relevantnej legislatívy tak, aby sa nastavili jasnejšie pravidlá, ustanovili transparentnejšie procesy a podporili technológie, ktoré môžu priamo mitigovať niektoré potenciálne negatívne vplyvy obnoviteľných zdrojov na elektrizačnú sústavu.
Je treba úprava relevantnej legislatívy tak, aby sa nastavili jasnejšie pravidlá, ustanovili transparentnejšie procesy.
Odborná verejnosť dúfa, že rok 2024 by mohol priniesť nový vietor do plachiet rozvoja obnoviteľných zdrojov. Okrem spomenutej vyhlášky ÚRSO, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v júli tohto roku, by sme sa čoskoro mali dočkať aj zmeny v prípade EIA. Rezort životného prostredia avizoval zámer upraviť zákon č. 24/2006 Z. z. o EIA, ktorý by mal byť „priateľskejší“ voči investorom a skrátiť administratívne procesy.
Odstránenie bariér, ktoré tu už roky nemali byť, však nestačí. Slovensko potrebuje predovšetkým nastaviť ambicióznejšie ciele vo svojich strategických dokumentoch a transponovať novú európsku legislatívu (balík Fit-for-55). V súčasnom návrhu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP) máme nastavené, najmä v sektore fotovoltiky, žalostne nízke ciele na inštaláciu a výrobu elektriny zo slnka. Súčasné ciele nereflektujú súčasný rozvoj ani ďalší potenciál na trhu, za čo sme si vyslúžili aj kritiku zo strany Európskej komisie.
Transpozícia a efektívna implementácia európskej legislatívy sú základnými predpokladmi nielen na odstránenie bariér rozvoja, ale aj na zrýchlenie rozvoja. V slovenskej legislatíve je napríklad potrebné pevne ukotviť plnou transpozíciou smernice (EÚ) 2019/944 fungovanie prvkov flexibility vrátane batériových úložísk, rovnako ako komplexné zadefinovanie komunitnej energetiky transpozíciou smernice (EÚ) 2018/2001. Oba tieto prvky sú v slovenskej legislatíve adresované iba minimálne, čím sa prakticky znemožňuje ich plné fungovanie a využitie na trhu.
Najdôležitejšie však bude plne transponovať smernicu (EÚ) 2023/2413 o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie (RED III) a implementácia Nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577, ktoré sa do veľkej miery dotýkajú právnej úpravy povoľovacích procesov, a ustanovenie takzvaných akceleračných zdrojov pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Hoci Slovensko postupne nadväzuje na tempo rozvoja spred stop-stavu, ešte stále nás čaká dlhá cesta. Ako sa však ukazuje, záujem o obnoviteľné zdroje tu je a navyše rastie. V tomto prípade však platí, že záujem investorov a odberateľov musí sprevádzať aj záujem štátu o vytvorenie vhodného investičného prostredia. Ten teraz čaká úprava vlastných strategických dokumentov, vhodné nastavenie sekundárnej legislatívy ovplyvňujúcej sektor energetiky a transpozícia novej európskej legislatívy. Až potom bude možné využiť plný potenciál, ktorý tu obnoviteľné zdroje majú.